Na základe najnovšieho genetického výskumu prichádza prekvapivá informácia, ktorá bude mať rozhodne zaujímavú kritiku, nehovoriac o vplyve na manažment ochrany a ďalších dôsledkoch pre stepné zebry. Casper-Emil T. Pedersen z kodaňskej univerzity a jeho medzinárodný vedecky tím došli k záveru, že zebra stepná (Equus quagga) by mala byť preklasifikovaná a považovaná za monotypický taxón. Jednoducho povedané, tradičný taxonomický koncept 6 poddruhov, založený primárne na morfologickej variabilite a geografickom vymedzení sa môže stať minulosťou.
Rozpoznávaniu zebier podľa pruhov je koniec
V práci „A southern African origin and cryptic structure in the highly mobile plains zebra“, publikovanej časopisom Nature Ecology & Evolution, zhodnotili údaje o polymorfizme DNA celého genómu z viac ako 167.000 lokusov na vzorke 59 stepných zebier všetkých známych poddruhov a hlavných lokalít. Analýza ukázala, že súčasná interpretácia poddruhov nie je presná. Medzi populáciami v rôznych častiach Afriky existuje len postupná variácia, ale žiadny významný rozdiel. Svoje tvrdenia opierajú o fakt, že na rozdiel od predchádzajúcich genetických štúdií používajúcich jednoduchšie genetické markery, zistili geografickú štruktúru v široko rozvetvených zónach zebrieho genómu. Identifikovali až deväť takýchto existujúcich skupín, ktoré označili ako populácie (nie poddruhy!), pretože genetické rozdiely medzi nimi sú väčšinou subtílne, a pretože sa nezdá, že by tvorili rôzne morfologické typy. Svoju schopnosť odhaliť takú jemnú štruktúru pripisujú vylepšenej genetickej rezolúcii, ktorá vyplýva zo značne zvýšeného počtu markerov. Prezreli až 167.000 variabilných polôh v genóme, zatiaľ čo predchádzajúce štúdie zahŕňali iba jeden až sedem takýchto markerov. Vymedzenie 9 žijúcich populácií na základe geografickej polohy je nasledovné: Namíbia, Botswana, Zambia, juhozápadná Tanzánia, juhovýchodná Tanzánia, Uganda/Tanzánia, Tanzánia/Keňa, centrálna Keňa a severovýchodná Uganda. Najväčší vplyv to má na zebru Böhmovu (Equus quagga boehmi), ktorej populácia je podľa tejto štúdie rozdelená na minimálne dve až štyri geneticky definované skupiny s odlišnou fylogeografickou históriou. Výskum ukazuje aj to, že najsevernejšia populácia zo severnej Ugandy (zebra bezhrivá) je zďaleka najviac geneticky odlišná od ostatných.
foto: Michal Sloviak
Pôvod stepných zebier a interpretácia zebry kvagy
Z hľadiska fylogeografie nová štúdia taktiež identifikovala najpravdepodobnejšiu zdrojovú oblasť vzniku zebier. Ide o oblasť zahŕňajúcu povodie rieky Zambezi a deltu Okavanga, z ktorej sa približne pred 340 000 rokmi rozšírili všetky existujúce populácie zebier. Demografickým modelovaním je možné sledovať cesty, ktorými postupne zebry migrovali severovýchodne a juhozápadne od tohto refúgia. Pedersenenov tím našiel silný dôkaz, že migrácia severovýchodným smerom prebehla tromi odlišnými cestami, dve po dvoch vetvách Veľkej priekopovej prepadliny (Great Rift Valley) cez Tanzániu a tretia cesta smerujúca na juh od jazera Malawi a vstupujúca do Tanzánie cez Mozambik. V rámci analýzy bola zahrnutá aj vyhynutá a fenotypicky odlišná zebra kvaga (Equus quagga quagga), ktorú niektorí odborníci považujú za odlišný druh. Ako sa však ukázalo, na genetickej úrovni nie je odlišná od ostatných línií.
foto: Michal Sloviak
V ochrana a monitoringu zebier môže nastať zmätok
Hoci genetické údaje predloženého výskumu zostávajú zatiaľ neúplné (59 vzoriek nie je žiadna veľká sláva), podobne ako došlo k revízií žiráf, a najnovšie dokonca napr. tigrov, je veľmi reálne, že sa zmení pohľad aj na usporiadanie zebier. Z hľadiska in-situ ochranárskych aktivít, a v konečnom dôsledku zrejme aj v rámci manažmentu chovu v zoologických záhradách to môže v budúcnosti spôsobiť komplikácie. Stačí sa pozrieť akým nezmyselným spôsobom boli v nedávnej minulosti presúvané zebry v rámci územia Juhoafrickej republiky, Botswany a Namíbie. Početné translokácie rôzne veľkých skupín spôsobili, že na niektorých lokalitách došlo k znehodnoteniu pôvodných populácií krížením zebry damarskej (E.q.burchelli) so zebrou Chapmanovou (E.q.chapmani). Bohužiaľ politika súkromných rančov a fariem je len sotva ovplyvniteľná. Podľa niektorých zdrojov mali súkromné rezervácie získať dokonca aj čistokrvné zebry Crawshayove (E.q.crawshayi) z oblasti Malawi. Ďaleko na sever od JAR sa nedávno takmer uskutočnila ďalšia translokácia – Uganda Wildlife Authority dlhé roky pripravovala plán obnovy zebier v Národnom parku Kidepo dovozom zebier z oblasti Mburo, čo by znamenalo zánik posledných bezhrivých zebier. To sa našťastie nestalo. Vo svetle nových objavov, ktoré si v dnešnej dobe všetci veľmi rýchlo osvojujú, môže v populáciách zebier nastať skutočný zmätok ak sa programy obnovy budú robiť neuvážene bez akceptovania zvierat aspoň na úrovni ekotypov.
Michal Sloviak
