První slovenskou zahradou, která sesumarizovala svoje loňské chovatelské snažení a popsala jej v reportu, je Zoo Košice. Autorem neupravovaného původní textu je Peter Héžel´, fotografie patří Patrikovi Pastorkovi.
zebra bezhrivá (Equus quagga borensis)
Druhým rokom chováme dvojicu mladých žrebcom, ktorí k nám prišli zo ZOO Dvůr Králové nad Labem v rámci projektu na záchranu tohto poddruhu stepných zebier. V priebehu sezóny obývali výbeh spoločne s dvomi samicami priamorožca šabľorohého (Oryx dammah). Počas celého roka sa v chove nevyskytli žiadne problémy.
zebra Chapmanova (Equus quagga chapmani)
Do novej sezóny sme vstúpili so stádom v stave 1,4. Zebry boli súčasťou zmiešanej expozície s tromi samicami pakoňa modrého. Spolunažívanie s naším samcom pakoňa sa neosvedčilo už v minulom roku, preto sme ho do stáda ani nepúšťali. Skupina zebier sa prirodzene rozdelila na trojicu v zložení samec, chovná samica a ich trojročná dcéra a dvojicu tvorenú dvoma starými kobylami. Tieto staré kobyly nikdy predtým neakceptovali nášho chovného samca a rovnako tomu bolo aj v túto sezónu. Postupom roka bolo stále zreteľnejšie, že kobyly zo skupiny so samcom sú gravidné, a teda boli minulý rok úspešne odpárené. Obe sme pred pôrodom zavreli na maštaľ do boxov, kde počas septembra aj porodili. Mladá kobylka ako prvorodička porodila bohužiaľ mŕtveho žrebčeka. Druhá staršia kobyla priviedla na svet zdravého žrebčeka. Následne sme započali reorganizáciu celého stáda podľa potrieb projektu na záchranu zebry Chapmanovej. Do konca roka sme stihli umiestniť do inej inštitúcie nášho žrebca Bruna, nevyhovujúceho pôvodu a jeho dcéru. Na ďalší rok plánujeme priniesť nového geneticky a exteriérovo vyhovujúceho žrebca. Ďalej máme v pláne odsunúť dve staré samice a namiesto nich doviezť dve mladé kobylky zo ZOO Bratislava. Týmto by sme chceli získať stádo schopné pravidelne odchovávať väčšie množstvo žriebät tohto poddruhu zebier.
kôň przewalského Equus ferus przewalskii
Naďalej chováme expozične tri staré kobyly. V minulosti sme uvažovali o možnosti vytvoriť reprodukcie schopné stádo, ale tieto úvahy ostali len v teoretickej rovine. Chov prebiehal celý rok bez akýchkoľvek zvláštnych udalostí.
kulan turkménsky Equus hemionus kulan
Celoročný stav stáda bol 2,3. Obaja samci majú tri roky a sú našim odchovom. Už od ich odstavu sme sa snažili apelovať na koordinátora, aby nám pomohol s ich umiestnením do inej inštitúcie. No bezvýsledne. To viedlo až k stavu kedy sa samci začali stále intenzívnejšie biť. Nakoniec sme jedného museli oddeliť od stáda a naďalej ho chováme sólo. Druhý ostal spolu so samicami, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou napáril, keďže pre jeho oddelenie už nemáme vhodné priestory. Ak nenastane zmena v činnosti koordinátora tak nadbytočné jedince budeme musieť skrmovať.
